 |
Ja by som to rozhodne tak nevidela. Pre mňa je to skôr pozvanie, keď idem náhodou okolo kostola a je tam omša/bohoslužba/čokoľvek...v priebehu by som si trikrát rozmyslela či tam vojdem. Ale keby som zbadala podobný nápis, tak by som vošla určite.
A na bohoslužby chodím načas! :D Dokonca sa snažíme s rezervou, aby sme sa mohli "spoločensky" vyžiť predtým a v rámci bohoslužby už vnímať len to, čo sa tam deje, bez zbytočných kecov okolo (tých mám aj tak plno okolo, lebo som hrozný kritik kazateľov:D).
No a málo pokory...neviem. Ak tým myslíš to, že sa tieto veci berú menej vážne, tak áno v tom, že nie je presne predpísané kedy máš sedieť a kedy stáť, kedy máš určite prísť a kedy nie, kedy spievaš, kedy mlčíš...
Na druhej strane mi niektorí protestanti prídu oveľa radikálnejší v niektorých pravidlách.
Konkrétne o chodení načas...áno, často meškáme:) aspoň v zbore, do ktorého chodím najradšej. Ale to preto, že starší vždy čakajú pri vchodoch, vítajú príchodzích, pýtajú sa na nové veci, deti a tak. Potom im niekedy dlhšie trvá, kým sa dostanú dopredu k mikrofónom:) Ale keď tam idem, idem do spoločenstva, medzi ľudí, ktorých poznám, do rodiny...to som v katolíckom kostole nikdy nezažila (zrejme preto, že žijem vo veľkom meste, anonymita je pohodlná ale niekedy nepríjemná). |